Zemepis v kocke

                                                             Gbely

    Gbely ležia v SZ časti Záhoria na styku Záhorskej nížiny s Myjavskou pahorkatinou.Mesto bolo osídlené ešte v predslovanskom období. Už v 7.-8. stor. a v dobe Veľkej Moravy tu existovala slovanská osada. Prvá historická zmienka o Gbeloch pochádza z roku 1392, kedy patrila medzi významnejšie sídla na Záhorí, keďže už mala vlastnú faru. Gbely boli súčasťou holíčskeho panstva.Niektoré mestské výsady získali Gbely už v 16.-17. storočí(mali právo poriadať 4 výročné jarmoky).Koncom 19.stor. sa obyvatelia Gbelov zaoberali najmä poľnohospodárstvom. Po vybudovaní železničnej trate Kúty-Veselí nad Moravou r.1892 nastalo lepšie spojenie Gbelov s okolitým svetom-základná podmienka hospodárskeho rozvoja. V histórii Gbelov je nesmierne dôležitý rok 1913 ,kedy roľník Ján Medlen náhodou objavil v Gbeloch ložisko zemného plynu a už od r.1914 sa v Gbeloch začalo s ťažbou ropy. Gbely boli povýšené na mesto 1.januára 1989.
    Medzi významných gbelských rodákov patrí  Konštantín Hudec, Pavol Blaho starší, košický biskup Dr. Jozef Čársky, katolícky kňaz Ferdiš Juriga, významný chirurg Prof. MUDr. Konštantín Čársky a iní.

                                   Historické a kultúrne pamätihodnosti

    Najvzácnejšou dominantou Gbelov je klasicistický rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela postavený r.1852. K ďalším pamiatkam patrí rekonštruované súsošie Immaculaty a súsošie sv.Trojice.

                                                    Cestovný ruch
    Okolité, prevažne borovicové lesy sú vyhľadávaným hubárskym rajom.