Zemepis v kocke

 

                                                           Dobšiná
                                                                                    

    Dobšiná leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria po oboch stranách Dobšinského potoka.
   Vznikla v 13.stor. ako slovenská osada založená z podnetu Bebekovcov.
   Roku 1417 udelil osade kráľ Žigmund trhové právo, čo umožnilo jej rozvoj na banícke mesto.V rôznych historických etapách sa tu ťažilo železo, meď, kobalt, nikel, ortuť, azbest a striebro. V ťažbe rúd a železiarstve bolo vrcholom prosperity 17. a 18.stor.
   Už r.1680 tu bola postavená prvá vysoká pec na Slovensku. Dobšiná bola v ťažbe kobaltu na prvom mieste na svete. Bohatá banícka história ťažby rúd sa skončila r.1969. Pokračovala ťažba azbestu, ale aj jeho ložisko je dnes značne vyčerpané.
                                Historické a kultúrne pamätihodnosti
   V Dobšinej bolo známe latinské gymnázium, na ktorom študovali napr. P.J.Šafárik, J.Palkovič, P.Dobšinský, K.Kuzmány a iní.
   Zachoval sa tu starý gotický evanjelický kostol z r.1480, barokovo-klasicistický rímskokatolícky kostol z r.1792 a budova radnice z r.1870 postavená v neorenesančnom slohu.
   Medzi rarity mesta patrí aj dobšinské vodné dielo- vysokotlaková elektráreň s prečerpávaním.
                                                Cestovný ruch
   Dobšiná je jednou so vstupných brán do národného parku Slovenský raj. Svetoznáma Dobšinská ľadová jaskyňa objavená r.1870 a nádherná okolitá príroda predurčujú, aby sa Dobšiná stala obľúbeným centrom turistiky.